Starší žiaci

Radi by sme touto formou zhodnotili posledné zápasy. Niekoľko postrehov za účelom hľadať čo najideálnejšiu cestu rozvoja mladého športovca.

Prosím rodičov, aby si prečítali a snažili sa pochopiť základné princípy fungovania futbalovej školy. 

 

 

K zápasu v Nových Zámkoch a tiež predošlým môžem povedať vo všeobecnosti len toľko, že hrací systém (tabuľky, výsledky) provokujú prítomných ľudí (trénerov, rodičov) k presnému opaku toho, čo potrebujú deti. Je naozaj veľmi ťažké hrať súťaž o body a zároveň si zachovať dávku kultúry a hlavne pozerať na to, aby fungoval rozvoj 14 ročného športovca. S týmto bojujú veľké kluby a nielen na Slovensku. Všetky tieto prostredia majú veľmi dobrých trénerov a odborníkov. Vznikajú však také veľké tlaky na trénera z klubu vedenia alebo rodičov, že z odborníka trénera sa stáva len vedúci družstva.  Problém je stále v tom, že nedochádza k jednotnému pôsobeniu na deti. Tréner stráca istotu, zároveň dôveru. Rodič sa nechá vtiahnuť do deja hry. Vznikne veľký nesúlad v pôsobení na deti v žiackom veku. 

 

Vieme robiť lepšie!!!

 

 

Začal sa zápas v N. Zámkoch a musel som trochu netradične na nohy a vstupovať do hry. Chlapci potrebovali naviesť/usmerniť v blatistom teréne. Nemali skúsenosti s takýmito podmienkami, napriek tomu im to išlo dobre. Zápas bol veľmi užitočný. Získali skúsenosť, ako treba meniť spôsob hry v závislosti od podmienok. V takýchto zápasoch prirodzene vzhľadom na vyspelosť detí sa žiada smerovať ich k určitej zodpovednosti za seba a družstvo. Každým týždňom sa môžeme stále viac baviť o kolektívnom výkone družstva. Deti na jednotlivých postoch môže tréner usmerňovať a zacieliť pozornosť na správne riešenie herných situácií. Musíme však aj tu hľadať mieru. Nesmie to byť na úkor sebarealizácie a odvahy. Môže to byť stále určité riziko pre výsledok, keďže v takejto realizácii môže futbalistu zradiť technika  a akákoľvek nezrelosť. V našom prejave stále cítiť dlhoročné vedenie zamerané na postupný prechod od brankára. V tomto sme naozaj veľmi kvalitní. 

Budeme však viac robiť a podporovať deti v rozvoji ofenzívy a primočiarejšieho prechodu do útoku a zakončenia. V rodičoch v tejto kategórii cítime podporu a pochopenie. 

 

Zopár príkladov kedy to nefunguje úplne ideálne.

V zápase v Kútoch sme videli hrať v priemere o 1-2 roky mladšie deti ako v N. Zámkoch a to znamená, že prístup okolia by mal byť veľmi tolerujúci ku konaniu detí. Pre túto kategóriu je neustále meranie úspešnosti riešenia situácií nesprávne. Deti sa krásne realizovali. Doslova po ihrisku lietali. Krásne si hru užívali. Tu som sa však žiaľ dostal do pozície ochrancu detí.  Vladko sa po dlhej pauze vrátil do hry. V úvode zápasu sa musel cítiť ako ping-pongová loptička v dlhej výmene. Samozrejme, že mu chýbala športová forma, kondícia, no stal sa ideálnym objektom na ovládanie zo strany rodičov. Sypalo sa na neho toľko pokynov, až Vlado nevedel, kde skočiť. Našťastie to trvalo krátko a Vladko sa opäť vrátil k akej takej radosti z hry. Neviem si predstaviť, ako by to dopadlo, keby som tam nebol. Skúsme si predstaviť, že nabudúce bude v pozícii Vladka práve váš syn.

Rodičia naďalej nevhodne vstupovali do zápasu, deti dostávali pokyny o zmene hráčskeho postu od trénera, ale z tribúny iné. Ďalšie momenty, ktoré sa vymykali našemu mysleniu boli spočiatku menej a neskôr viac vystupňovaný verbálny nesúhlas našich rodičov/rodiča s konaním lietajúcich detí po ihrisku. Pracujeme s deťmi na sebavedomej realizácii, rozvíjame ich kreativitu a ja musím za toto bojovať?

 

 

Vhodné prostredie zamerané na rozvoj spočíva v tom, keď dokáže vytvoriť tréner s rodičom podporné prostredie a dokážu povzbudiť, zatlieskať iným deťom. Pochvala sa vráti vášmu dieťaťu a to je naozajstná hnacia sila a možno potom bude lietať aj ono, ako ostatné. Ak sa niečo nepodarí, nekritizujme, neznevažujme, ale vyjadrime podporu. 

 

V tréningu sa snažím byť aktívny a oveľa dynamickejší ako v zápase. Zápas nech je pre nás všetkých odmenou a potešením. Pre deti sebarealizovaním, vďaka čomu si vytvárajú svoje názory na futbal a na herné situácie. Keď ich naučíme fungovať len na základe pokynov, dosiahneme maximálne priemer z každého potenciálu.

Tréner navrhol 2 súťaže po dohode s rodičmi s cieľom čo najviac aktivizovať všetkých hráčov.  Za momentálnu podporu a pomoc pri realizácií sme rodičom vďační.

 

 

Snažíme sa byť veľmi tolerantní a chápaví. Chceme byť dobrým vzorom a to nielen v oblasti športu. Bez rodičov a spoločnej súhry s trénerom bude výsledok našej práce neistý, náhodný.